Vo februári 2022 sa strana Smer a jej spojenci ocitli v jasne pro-ruskej nálade. To, čo sa vtedy javilo ako prekvapivý obrat, sa dnes ukazuje ako konzistentný postoj. Otázkou zostáva, či Robert Fico a jeho strana vedeli viac, ako priznali, alebo či ide o vypočítavý politický manéver.
Názory na ruskú vojnu na Ukrajine sú v slovenskej spoločnosti rôzne. Niektorí podporujú Ukrajinu, iní Rusko, a ďalší sa snažia o neutrálny postoj. Smer sa však od začiatku konfliktu profiluje ako strana, ktorá k Rusku prejavuje istú mieru porozumenia, ak nie priamo podporu. Táto pozícia vyvoláva búrlivé diskusie a kritiku, ale zároveň má medzi časťou voličov odozvu.
Kontroverzie a historické monumenty
Nie je to len postoj k vojne, ktorý Smer sprevádza kontroverziami. Nedávno sa objavila informácia, že Hlas a Smer chceli dať 20 000 eur na obnovu monumentu so srpmi a kladivami v Prešove. 
Tento krok vyvolal vlnu kritiky, najmä v kontexte zmienenej pro-ruskej orientácie strany. Otázkou je, či ide o snahu o revíziu histórie, alebo len o prejav úcty k historickým pamiatkam.
Pripomeňme, že poslanci sa nakoniec pripojili k Únii a NATO. Tento fakt pridáva na komplexnosti politickej situácie. Ako sa dá skĺbiť snaha o obnovu komunistických symbolov s pro-západnou orientáciou krajiny?
Demokracia podľa Smeru
František Mikloško sa nedávno kriticky vyjadril k Borisovi Zalovi zo Smeru, ktorý sa vyjadroval k demokracii. Mikloško upozornil, že by nemali byť znevažované obete, ktoré priniesli ľudia bojujúci za svoje presvedčenie.
"Nemám záujem o to, aby nejaký nóbl ľavicový disident hanobil státisíce odvážnych veriacich, ktorí trpeli pre svoje presvedčenie," napísal Mikloško.
Tento spor poukazuje na hlboké ideologické rozdiely v slovenskej politike.
Je zrejmé, že strana Smer a jej predstavitelia sú aktívnymi aktérmi na slovenskej politickej scéne a ich kroky a vyjadrenia rezonujú v spoločnosti. Bude zaujímavé sledovať, ako sa ich postoj k ruskej vojne a ďalším kontroverzným otázkam bude vyvíjať v budúcnosti. 